Moja cica

Moja cica je velmi mila a stastna a pekna cica.Ked som prisiel zo skoly prirody tak doma som nasiel na sedacke krasnu milu stasnu cicusku a veeeeeeeelmi som sa potesil, jeeej cica.Na dalsi den ked som prisiel zo skoly, tak zacala mnaukat, to robila kazdy den(iba niekedy nie, ked spala, alebo jedla).Bol to krasny pocit ked som sa vratil a moj milacik ma privital. Furt spinkal, ale aj sa snami hral. Tatino urobil kocurikovi lavku z balkona na zem, takze sme ho nemuseli nosit von, ked chcel. Tutuli-mutuli kazde dni, ked som mal volno som sa s nim hral. Hral sa so snurkov, ked sme ju vlacili za sebou, vzdy po nej skocil. Bol nase zlaticko. Na zaciatku neziedol vsetky konzervy, ale neskor uz ano. Ked uz bol velky, tak sa uz menej hral. Chodil viacej von. JOOOJ JAK SOM SI HOVORIL, ZE SA MA S NAMI SKVELE. Myslim, ze nas ma stale rad, aj ked je tam hore a aj my ho moc lubime. Kocurik zomrel 21.5.09 prave vtedy, ked som bol v skole prirode. Mal prave rok je mi za nim veeeeeelmi smutnooooo. Ked som prisiel z telocvicne (v skole prirode sme boli v telocvicni), tak som volal mame, lebo ona mi volala 3 krat. Mamina mi povedala ze ma trosku(nechcela ma hned nastrasit)smutnu spravu, a to, ze kocurika zrazilo auto. Bol som sokovany, hned som prisiel do izby a rozplakal som sa. Chalani sa ma pytali, ze preco placem a ja na to: k-kocurika zrazilo a-a-auto.Plakal som, jak som v zivote este neplakal. Ked som prisiel domov, tak to bolo tiez zle. Upokojovalo ma to, ze som si pomyslel, ze aj sa v nebi sama dobre. Ked pridem domov zo skoly, velmi mi chyba jeho privitanie. ALE URCITE SA TAM MA DOBRE!!!! NECH MU STASTIE PRAJE VEDLA KVETINKY!!! Mamina povedala ze mame naviber dalsie maciatko od tej istej macacej maminky ako bol nas

Keby to záležalo na mne,

tak by som chcel ucitela ktory: by bol sportovy typ ale dalo by sa keby nebol:)

fajn by bolo keby bol ako moj!

nemusel by nam davat poznamky ale radsej pracu navyse!

dobre by bolo keby bol humorny ale by tiez nemusel!

ucil by nas tak ze by sme s toho nieco mali:)

mohol by snami robit sutaze(haluzne)!

mohol byt aj on ona (ono) :)

a akeho by som nechcel!!:

nemam rad ked na nas krici a ked by nam daval poznamky este vela proste to co je za akeho by som chcel ale opacne:)

Moj (m)ucitel je taky presne akeho by som chcel(mam ho).

moja predstava ucitela bola takato

ale inych nazor je rozdielny:

dobry aby sa snami hral sutaze a aby sme s nim chodili na vylety aby nas vela naucil tak aby sme stale len nepisali mohol by mat stastnu povaho a mal by byt mudry keby ze nieco zle urobime tak nech by nam nedyl poznamku ale mensiu domacu ulohu na viac.

toto zdovodnil: Martin S

podla vas by mal byt aky!!!!?

Karloveská liga(dlhé diely)/4.5.2009

Bola nedela 4.5.2009 a ja Samo Belzar, som isiel na karlovesku ligu, preteky na bikoch. Este pred tym, nez sme isli na preteky, sme sa trochu, fakt iba trochu najedli. Kamarat Kubo Nozdrovicky, ktory mal ist tiez na tie preteky, zavolal, ze nejde, lebo den pred pretekmi bol velmi dlho hore a rano, kedy sa mali konat, este spal. Tak som isiel bez neho s maminou, (ktora den pred tym, bola na inych pretekoch, kde ziskala medajlu za 2 miesto a dokonca sa aj odfotila z Gary Fisherom. Mamina rozmyslala, ci bude pretekat, lebo bola velmi unavena. Ked sme tam prisli, spytala sa ma, ci nemam nervy. Ja som nevedel presne odpovedat, tak sme to nechali tak a vybrali sme z kufra bike. Vyrazili sme na bikoch na luku na Dlhych dieloch, kde sa malo startovat. Isli sme si kupit startovne cisla, mamina mala skupinu zeny nad 40 rokov a ja mladsi ziaci. Ja som isiel 3 male kola a mamina 2 velke kola. Minuly rok som siel len 1 male kolo a to som bol tiez dost unaveny, lebo som isiel furt naplno. Ked presla asi 1 hodina, postavil som sa na start a musim priznat, ze som nervy mal. Ujo, ktory startoval, odpocitaval do startu. Hovoril som si ze uz podmeee!! a prislo to. Vystartovali sme jak blazni a stupnica mojej unavenosti bola takato: 1 kolo=bol som udychany, 2 kolo:bol som zniceny a aj s rozmyslanim o odstupeni, 3 kolo:fajn lebo nebol nikto za mnou, mal som velky naskok ako tak som oddychoval. Ked som prisiel do ciela, lahol som si na travu a povedal som mamine, ze som nedodrzal jej radu: rozlozit si sily a aj som si pomyslel, ze toto uz nikdy, aj ked som skoncil druhy. Jaaaj to bola radost!

Fajn uz to mam za sebou a podme dalej. Mali sme sa postavit na stupne vitazov a ja som sa citil zvlastne. Ked som tam stal, tak som sa citil hamblivo, ale aj radostne. Prve miesto vyhral chalan z Bratislavskeho bike-teamu, bol rocnik 1998, tretie miesto vyhral chalan, ktory nemal ziadny klub a bol rocnik 1997. Vteda tam prisla sesternica mojej mamy aj s jej manzelom. Bolo dobre, ze nas niekto prisiel povzbudit. Dal som si za odmenu pecienku, vpoho som ju ziedol a bolo. Po 1 hodine (mozno aj viac) mamina vystartovala v jej kategorii. Krical som jej dotoho!!!dotoho!!!dotoho!!!. Odlahlo mi, ked presla prve kolo a mal som dobry pocit, lebo bola tretia:) Potom sme sa isli pozriet, ze kadial ide a prisli sme presne tam, kde bol na trati najväcsi problem-veeeeeelky kopec! Ked isla na tom kopci, tiez sme ju pozbudzovali, lebo stale bola tretia.V cieli som sa tesil, ze tu tazku trat prezila a dokonca tretia:) Ale este jeden pretek nas este cakal a to rodinna stafeta. Dosiel za nami aj moj tato a potom, ked preslo par minut, tak sa mamina postavila na start a ficala. Zvladla to skvele. Hned po nej som vystartoval ja, predbehol ma daky tato z inej rodiny. Strasne som bol udychany....tatino to zvladol tiez skvele......SUPER!!! SME TRETI ZO SIEDMICH!!!. FAjn, dalsi pretek a medajla...JUCHUU!!! Na stupni vitazov som mal taky isty zvlastny pocit. Kazdy sme si dali zasa po pecienke a juchu tesili sme sa zo super vykonu!!!!!!!!!!!!! Bola to pekna nedela...povedal som si, ze na buduce sa este lepsie pripravim a budem viac trenovat!